Inkluzívnym vzdelávaním k inkluzívnej spoločnosti bola jedna z prvých verejných diskusií, o ktoré sme sa pokúsili.
takto vyzeralo pozvanie:
„Môže nás inšpirovať vzdelávanie maorských a pacifických detí vo vzdelávaní detí z našich menšín, napríklad rómskych? Čo môže mať československá nedeľná škola na Novom Zélande či slovenská škola v Srbsku spoločné so vzdelávaním detí menšín a imigrantov na Slovensku? Prečo na Novom Zélande nemajú špeciálne školstvo a nútený homeschooling obdobne ako u nás, a kde sú vzdelávané novozélandské deti so špeciálnymi potrebami? Aké máme na Slovensku minority? Čo je inklúzia? Ako môže byť vzdelávacie kurikulum inkluzívne? Príďte sa pýtať, inšpirovať sa navzájom, nabrať síl do ďalšieho roka.“
Samozrejme, hovorilo sa o tom, čo ste priniesli. Menej o Novom Zélande, viac o tom kde sme a čo potrebujeme. Diskutovalo sa veľmi živo, v nekvalitných nahrávkach mobilných telefónov počuť emócie aj ticho, ktoré nastane keď diskutujúcich pohltia myšlienky. Mnoho z povedaného čaká na spracovanie, zverejnenie. A napriek „na kolene z rukáva“ príprave a začiatočníckemu nadšeniu „hurvínek válku“ – malo to význam. Nielen v zdieľaní ideí a skúseností. Necelý rok po tejto sme urobili ďalšiu diskusiu, s komorou učiteľov a platformou rodičov, akademikmi, odborníkmi a aktivistami z MVO, kde sme pomenovali potrebu spojiť sily. A dnes existuje Koalícia pre spoločné vzdelávanie.
Pár spomienok – hostí sme na pozvánke predstavili takto:
Marek Tesař: prednáša na Auckland University na Novom Zélande, je pedagóg a výskumník, registrovaný učiteľ na NZ a aktivista. Zaoberá sa filozofiou vzdelávania a inklúzie. Jeho výskum a aktivity sa zameriavajú na demokratickú spoločnosť, v ktorej všetky deti, individuálne ale spoločne, majú šancu rozvinúť svoj potenciál v inkluzívnom prostredí školy/škôlky. Presadzuje otvorené kurikulum, ktoré umožňuje vytvárať sociálne spravodlivú a inkluzívnu triedu, v ktorej sú hlas dieťaťa, hlas rodiča a hlas kvalifikovaného učiteľa rovnako dôležité. Medzi jeho ďalšie projekty patrí otvorená škola/škôlka (spojenie s komunitou a vytváranie otvoreného priestoru, kde sa všetky deti cítia dobre, bez ohľadu na vek alebo schopnosti). Marek prednášal predmet “inkluzívna prax”, ku ktorému napísal aj skriptá a praktizoval so študentmi projekty v škôlkach. Za svoju akademickú prácu a prácu pre komunitu získal viacero novozélandských a australazijských či USA ocenení. https://unidirectory.auckland.ac.nz/profile/m-tesar
Elena Gallová Kriglerová: Vyštudovala sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je spoluzakladateľka Centra pre výskum etnicity a kultúry a od roku 2012 jeho riaditeľka. Prácu v treťom sektore začala ako výskumníčka v Inštitúte pre verejné otázky. Kultúrna integrácia, prístup detí z prostredia menšín k vzdelávaniu a interetnické vzťahy sú témami, ktorými sa zaoberá najčastejšie. V súčasnosti sa intenzívne venuje téme práv detí z prostredia menšín. V minulosti realizovala viacero výskumných projektov zameraných na situáciu Rómov a migrantov na Slovensku. Je autorkou a spoluautorkou viacerých publikácií venovaných uvedeným témam. http://cvek.sk/elena-kriglerova/
Vladimír Dočkal: pracuje s deťmi už vyše 40 rokov. Po revolúcii bol úspešným riaditeľom Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Dnes je vedeckým pracovníkom v rovnakom ústave a venuje sa problematike nadaných detí i detí z iných minoritných skupín. Pôsobí tiež na Fakulte soc.a ekon.vied UK, odborné zameranie: psychologická metodológia, teória psychodiagnostiky, psychológia nadania a tvorivosti. Je šéfredaktorom odborného periodika a autorom mnohých knižných publikácií. http://www.vudpap.sk/sk/profily-pracovnikov/vladimir.dockal/
Vlado Dolinay: Učiteľ, aktivista a človek s otvorenou mysľou. Vyštudoval Pedagogickú fakultu Trnavskej univerzity. V rokoch 2007 – 2011 pracoval ako vyslaný učiteľ Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v slovenskej komunite v Rumunsku. Je koordinátorom projektu Slováci v Rumunsku. V súčasnosti pôsobí ako predseda Krajanského inštitútu a s manželkou vedie komunitné centrum PAZOA (Public Activities – Združenie občianskych aktivít). Od r. 2014 je komunálnym poslancom. Vedie komunitnú škôlku. http://dolinay.wixsite.com/dolinay/profil
A kto ešte bol?
Nina Hood – university of auckland , Martin Capay „dráčik“ – o.i. vš pedagóg, s manzelkou učiteľkou a ich dvoma deťmi, Daniel Hevier – spisovateľ, učiteľ, Radka Rendošová – respektovanie.sk, Janka Pauková – psychológ, inklúzia, Peter Halák – Indícia, škola Félix atď, Martin Kuštek – mládežnícky parlament, Paulína Čalfová – riaditeľka komunitnej školičky, Martina Rosová – učiteľka v komunitnej školičke, špec.ped., Darinka Vranová – učiteľka v malotriedke, špec.programy emoc.inteligencie, Zlatica Rehušová, Ľubka Noščáková – učiteľka v „Narnii“, Slávka Heželyová – učiteľka v Edulienke, David Mariečik – fotograf, Lucka Gomez a malý Timko – riaditeľka súkromnej škôlky Rainbow, aktivistka, Janka Žitňanská – europoslankyňa zasadzujúca sa za práva zdravotne znevýhodnených, Lucia Rosáková – inklucity, domáce vzdelávanie, Zuzka Michalíková – inklucity, Miro Sopko – nrsr, s fotografom, Kika Boorová Peštová – inklucity, dobrovoľníčka a mama, Roman Hošták – pankáči deťom, Zuzka Dolinayová – Kalab, Little Monkeys,Braňo Grohling – nrsr, duálne vzdelávanie, s asistentom, … a ďalší, ktorých sme si nestihli zapísať.
Za priestory a pomoc s organizáciou ďakujeme KALABu, za fotografie ďakujeme Davidovi Mariečikovi, Zuzke Michalíkovej, Kike Boorovej Peštovej a Ľubke Noščákovej, za pomoc s občerstvením a prípravou Kike, Zuzke Kurtiš, Pankáčom deťom, Nikitovi Slovákovi,…