autizmus

každý jeden z nás má svoju cestu a svoj pohľad na svet…dnes na Svetový deň povedomia o autizme sa podelím o ten môj zažitý pohľad 😉

1. Základom je prijatie. Áno, môžeš sa hnevať na osud, boha, gény ale nič to nemení na tom, že to dieťa tu je a potrebuje, aby si mu pomohla pochopiť svet okolo neho. Prijatie dieťaťa rodičmi, rodinou, blízkym okolím. Socializácia. Áno, ale tými deťmi, ktoré príjmu tvoje dieťa také aké je. ÁNO, sú také, najčastejšie deti „alternatívne“ vzťahovo vychovávané a aspergeri/VFA. Tieto deti vedia pochopiť a zapojiť naše dieťa, majú pochopenie a trpezlivosť. Ani my dospeli sa (väčšinou) nezapájame k neznámym dospelákom a nechceme od nich aby nám požičali napr. svoj mobil…radšej si nájdeme pár spriaznených duší, s ktorými je nám fajn a rozumieme si.

2. Vždy robíš najlepšie ako vieš v danej chvíli s danými informáciami …že potom zistíš, že si mohla inak, to je ok…nevyčítaj si nič, sú to nové info, ktoré využiješ nabudúce.

3. Dovoľ si precítiť všetky fázy s diagnózou – šok, popieranie, pocit že keď nebudeš spať a budeš hľadať a skúšať, že tvoje dieťa „vyzdravie“, stav vyčerpania a apatie, prijatie skutočnosti a snaha nemeniť dieťa, ale pomôcť mu byť šťastné.

4. Nie si len matka, si hlavne ŽENA a máš povinnosť voči sebe robiť si radosti a čas iba pre seba.
Dovoľ otcovi dieťaťa byť MUŽOM v jeho rodičovskom poslaní – oni to spolu určite super zvládnu.

5. Nič neočakávaj ale zároveň nedávaj žiadne limity – dieťaťu ani sebe – budeš sa tak radovať každý deň z minizázrakov…mne veľmi pomohol odznak, ktorý som objavila krátko po stanovení diagnózy na Sashe trhoch a hneď som ho aj pripla na kočík: Raz dokážem veľké veci!

6. Nevšímaj si reči a pohľady okolia – venuj sa plnou pokojnou pozornosťou svojmu dieťaťu a sile v tebe – namiesto odsúdenia aká si „nemožná“ matka nevychovaného dieťaťa dosiahneš tichý či nevyjadrený „obdiv“,  že ako to zvládaš (áno dlhšie trvá pokým dokážeš udržať pokoj pri hysákoch vonku, aj si poreveš, je to ok).

7. Dieťa to ozaj nerobí „naschvál“ – je buď frustrované/zúfalé lebo niečo nevie/nechápe alebo je nešťastné/nasraté že niečo/niekoho nemôže ovplyvniť …veď aj my dospelí sa rozčuľujeme (akurát že to vieme krotiť a zúriť iba vo vnútri).

8. Keď dieťa ešte niečo nevie, tak ešte neprišiel jeho čas – napr. keď syn nerozprával vôbec, tak som si povedala, že preto že ešte nie som pripravená ho ozaj celou osobou počúvať.

9. Ver svojej intuícii – pri všetkom!

10. Buď naše deti podporíme v tom, čo ich baví, „nezabijeme“ ich prirodzenú zvedavosť a môže ich to v budúcnosti živiť alebo skončia na ID.

11. Máš úžasnú možnosť vyslobodiť sa z davu. Ísť si s dieťaťom vlastnou cestou. Nedať ho osekať predstavami spoločnosti, ale dovoliť si s ním stať sa vnútorne slobodnou.

PS: Autizmus je len iný pohľad na svet!

„Si odvážnejší, ako dúfaš, silnejší, ako vyzeráš a múdrejší ako si myslíš.“ (Medvedík Pu)

(text: ZuMi na základe osobných skúseností, 2016, ilustrácia: Viki)